Lode čo spálil mráz

S tebou som šiel hľadať brehy riek,

stál pri zábradlí.

Skláňaš tvár nad rýchGly prúd,

kým nás zrkadlí.

Okrem tých pár pomätených dám,

sem nik nechodí.

Hádžeš kľúč do čiernych vĺn,

na vraky lodí, na lode čo sa strácajú.

R: Lode spálil mráz,

kto nám sľúbi záchranný pás?

Dvíha nás len víchor čias

a lode spálil mráz.

Tvoj ľahký smiech kdesi v diaľke spí,

viac sem nechodíš.

Dávno viem, je málo riek,

čo sú bez lodí, tých čo sa vrátia k nám.

R: Lode spálil mráz...

Dym sa v sámraku dvíha,

ako vlajky lodí spálených.

Ty si to, čo mi chýba,

keď sa spustí nový dážď možno prídeš aj s ním.

R: Lode spálil mráz...

Dvíha nás len víchor čias

a lode spálil mráz.