Kúzlo

More otvára náruč do korán

prístav sa dávno stratil za nami,

kŕdeľ strážcov nebeských brán

do modravých výšav je zahnaný.

More otvára náruč do korán

len siluety rybárských lodí,

krájajú ten priezračný lán

zrkadlo čo predo mnou sa zrodí.

Refrén: Tajomstvá hlbín sú zašité v samote

svoje kúzlo predvádza vo veľkolepej show

v tmavých šatách odetý oceán – eskamotér

krásne klame zmysly nás svojich skalných divákov.

More otvára náruč dokorán

slaný vietor sa vpíja do vlasov

so svojím osudom sa hrám

ticho putujem za ďalším z hlasov.

More otvára náruč dokorán

oči otváram v nemom úžase

zaháňam poslednú z obáv

pri tých kúskoch je mi všetko pasé.

Refrén: Tajomstvá