Unavení z boja

túžiš iba zmiznúť zo zamotaných čiar

už si iba otrok, čo neprinesie dar

mestom ťa unáša auto bez okien

a tvoja duša nevie, či je noc, či deň

studený pot ráno, ulica, práca,

kto vykopol dom, keď sa všetko stráca

tichý hlas šepká ti denne do ucha

že už nie si nič že len unikáš

Jak vojak unavený z boja

zbytočného boja v chodbách zlého stroja

unavený vojak, sam uprostred pola

sam nezmožeš vela až hanbou oči bolia

unavený z boja

iným svietia oči tiež iba z liehu dní

prešlapuješ na mieste, v neustálom behu

plný vagón moci rozbije ťa v uliciach a

na nebi ti svieti presne polovica mesiaca

polovica duše presne ti chýba

život prejde taxíkom okolo teba

a tiche šťastie jak pesnička

z ktorej nevieš vela slov, len ju zapískať

Jak vojak unavený z boja

zbytočného boja v službách zlého stroja

kde najhorší sa spoja a ostatní len stoja

všetci su len ľudia unavení z boja

až hanbou oči bolia ta hanba je aj moja

tiež som iba vojak unavený z boja

unavený, ach

unaveny vojak

unaveny z boja

zbytocneho boja

umorneho boja

unaveni ludia

unaveni z boja

zo smiesneho boja

v sluzbach zleho stroja

tak ako ty tak aj ja

to jedine nas spaja

vsetci sme len ludia

unaveni z boja

unaveni z boja